COVID-19: Pulzné oximetre v centre pozornosti?

Pulzná oximetria je termín, ktorý sa často objavuje online a v spravodajských správach v súvislosti s COVID-19.

Čo to však presne je?

Pulzná oximetria je v zásade bezbolestná a neinvazívna metóda merania saturácie kyslíka v krvi človeka.

Nasýtenie kyslíkom je zásadným meradlom toho, ako dobre fungujú pľúca. Keď dýchame vzduch, naše pľúca prenášajú kyslík do malých krvných ciev nazývaných kapiláry. Tieto kapiláry potom zasielajú krv bohatú na kyslík do srdca, ktoré ju potom pumpuje cez tepny do zvyšku tela. Naše orgány potrebujú stály prísun kyslíka, aby správne fungovali. Keď je narušená kapacita pľúc na prenos kyslíka do krvi, klesá saturácia krvi kyslíkom, čo môže potenciálne ohroziť naše orgány. Pulzný oximeter  dokáže tento pokles saturácie kyslíkom rýchlo zistiť a varuje ľudí, že je nutná lekárska intervencia.

V poslednej dobe šírenie COVID-19, ktoré môže spôsobiť významné poklesy saturácie krvi kyslíkom, vyvolalo prudký nárast popularity domácich pulzných oximetrov. (Niektorí ľudia, ktorí sa obávajú, že by mohli mať COVID-19 - alebo sa obávajú ich kontrakcie , si kúpili pulzné oximetre na sledovanie hladiny kyslíka v krvi.)

„Je dôležité mať na pamäti, že nie všetky zmeny v pulznej oximetrii súvisia s COVID-19,“ hovorí Denyse Lutchmansingh, MD, pulmonologička z Yale Medicine. „Ostatné problémy súvisiace s pľúcami, ako je zápal pľúc a krvné zrazeniny, môžu tiež viesť k nízkym hodnotám pulznej oximetrie. Trvale nízke hodnoty by sa preto mali prekonzultovať s lekárom. “

Pulzný oximeter priniesol revolúciu v modernej medicíne

Vďaka svojej schopnosti nepretržite a transkutánne monitorovať funkčné nasýtenie hemoglobínom v arteriálnej krvi (SaO2) kyslíkom. Pulzná oximetria je v lekárskej starostlivosti tak rozšírená, že sa často považuje za piaty vitálny znak. Je dôležité pochopiť, ako technológia funguje, ako aj jej obmedzenia, pretože chybné údaje môžu viesť k zbytočnému testovaniu.

Hodnoty pulzného oximetra nasýtené kyslíkom (SpO2) viesť k nesprávnym odhadom skutočného SaO2, je potrebné porozumieť dvom základným princípom pulznej oximetrie: 

• ako sa odlišuje oxyhemoglobín (O2Hb) od deoxyhemoglobínu ( HHb)
• ako sa SpO2 počíta iba z arteriálneho kompartmentu krvi.

Kyslík potrebujeme v tele ako okysličovacie činidlo pri spaľovaní biologického paliva. Energiu získava spaľovaním každá bunka tela a využíva ju pre udržanie života a na plnenie svojej funkcie. Pri nedostatku kyslíka bunky trpia nedostatkom energie, ich funkcie zlyhávajú a postupne odumierajú. Voľne rozpustený kyslíka v krvi nie je pre zásobovanie tkanív dostatočný. Potrebujeme mať v krvi navyše prenášač, ktorý na seba v pľúcach kyslík nadviaže a v tkanivách ho odovzdá. Je ním hemoglobín, obsiahnutý v červených krvinkách. Krv je z 35 až 49 objemových percent zložená len zo samotných červených krviniek. Nedostatok červených krviniek a hemoglobínu v nich obsiahnutých, tak zvaná anémia, spôsobuje nedostatok kyslíka v tele. Hemoglobín okysličený v pľúcach je po tele rozvádzaný tepnami do tkanív a odovzdá bunkám kyslík. Odkysličená hemoglobín sa vracia žilami do srdca, a ďalej do pľúc, kde sa znovu okysličí.

Pľúca nie sú dokonalé a nedokážu okysličiť 100% hemoglobínu no u zdravého človeka približne 95-98%. Podiel okysličeného hemoglobínu z celkového množstva hemoglobínu v arteriálnej krvi vyjadrený v percentách sa nazýva saturácia krvi - skratka SpO2. Je to najdôležitejšia hodnota, ktorú nám pulzný oximeter ukazuje.

Okrem saturácie meria pulzný oximeter tiež tepovú frekvenciu. Priemerne má hodnotu okolo 75 úderov za minútu u mužov a okolo 82 u žien. Športovci majú hodnoty nižšie až k 40 úderom za minútu. Hodnota narastá predovšetkým pri akejkoľvek námahe, záťaži či strese. V súvislosti s hypoxiou je nutné vedieť, že nárast tepovej frekvencie je prejavom kompenzačnej reakcie , ktorá naše telo chráni pred prejavmi hypoxie.

Účel a použitie

Účelom použitia prstového pulzného oximetra je skontrolovať, ako dobre Vaše srdce pumpuje kyslík do Vášho tela. Môže sa tiež používať na sledovanie zdravia osôb s akýmkoľvek typom ochorenia, ktoré môže ovplyvňovať hladinu kyslíka v krvi. Medzi najčastejšie ochorenia patrí:

• astma
• zápal pľúc
• rakovina pľúc
• anémia
• infarkt
• vrodené srdcové chyby

Existuje však tiež mnoho bežných prípadov použitia pulzného oximetra, vrátane:

• potreba zhodnotiť, ako dobre funguje Váš nový liek
• potreba vyhodnotiť, či niekto potrebuje pomoc s dýchaním
• potreba vyhodnotiť, aký užitočný je ventilátor na sledovanie hladín kyslíka počas alebo po chirurgických zákrokoch, ktoré si vyžadujú sedáciu
• potreba určiť, ako efektívna je doplnková kyslíková terapia, najmä keď je liečba nová
• potreba posúdiť schopnosť niekoho tolerovať zvýšenú fyzickú aktivitu
• potreba vyhodnotiť, či niekto na chvíľu prestane dýchať počas spánku - napríklad v prípadoch spánkového apnoe

Tento článok má len edukačný charakter, nenahradzuje poradu s lekárom alebo lekárnikom.